.sedem_slov

exchange, clearance, net, irony, shoulder, Mars, intention

hlboka tma. premyslam, kedy som naposledy v takejto hlbokej tme bol v lese, a nemozem sa ubranit sladkym spomienkam na detstvo kedy sme po lesoch pobehovali pravidelne, noc ci den. posrana nostalgia, stale ma dostane a stale ma lame. cert ju ber, som tu a som teraz, jediny realny ja ktory som tu bol. otec by mi to bol vysvetlil, ale ten je teraz tisice mil vzdialeny. fyzickym vypatim som sa ubranil dalsej vlne nostalgie za rodicmi. som tu a som tu pre isty ciel, s jasnym zamerom. cistinka, na ktorej okraji som partizancil v krovi, bola jedinym svetlejsim bodom v sirokom okolo mojho rozhladu - teda nakolko velmi sa da nazvat o chlp svetlejsia, ale stale temna tma. mal som dojem ze mam lepsie nocne videnie. co sa deje ze mi zrenicky nereaguju? je nieco so mnou zle? mohla mi to zapricinit prudka vymena tlakov a vlhkosti ovzdusi sposobena mojim zostupom z obeznej drahy sposobit tuto docasnu vadu? v manuale sa o nicom takom nezmienovali, nanajvys o zaludkovej nevolnosti. uchechtol som sa a v mysli si spokojne potlapkal po pupku, pod ktorym by sa nikto nedopatral mojho povodneho, biologickeho zaludku. ako svajciarske hodinky mi v tych miestach tikalo a cvakalo nieco, co by iste skupiny nazvali ako uplnym opovrhnutim boha, pripadne jeho uplnym opustenim. myslienky o svojom umelom zaludku som zahnal rovnako ako vsetky ostatne myslienky, ktore som sice vnimal ako validne, ale v bushi v ktorom som sedel trochu rozptylujuce. nechal som si prejst poslednu volnu myslienku a mierne sa popod fuz usmial nad ironiou poradia mojich myslienok - teda nostalgie, okamzite nasledovsnou uvedomenim si aka theseovska lod som. civel som do tmy a snazil sa dalej nenechat rozptylovat faktom, ze v nej vidim konzistentne a spolahlivo, i po hodnej chvili, prd. musel som znova nachvilu zabludit do myslienok, pretoze ma velmi zaskocilo poklepanie po pleci od zadu. nevydal som vsak ani hlaska, pretoze o vydavani hlaska sa manual zmienoval velmi jasne a imperativne - v okoli siete na cistine ani muk! a ja som teda ani muk nevydal a nedoprial nasim neprajnikom. v tme za sebou som po prude ruky na mojom ramene pricestoval az k jej majitelovi niekde hore jej prudom. na jeho helme som jasne, a spolahlivo videl exkluzivne iba ja vdaka povinnej uprave na zreniciach fosforeskujuce cislo mojho kolegu, ktore sa v rychlom okamihu rozsirilo i o vsetky ostatne detaily hned v momente, co boli tieto udaje nacitane z databazy. dobra vecicka, aspon nieco funguje v tych mojich zreniciach. ked budem spat hore, budem musiet zajst za technikom s tou problematickou expanziou zreniciek. ten mi to s radostou opravi. cislo, avsak ziadne meno, pomyslel som si hned na to. meno cudzieho cloveka som nepocul uz dobrych 20 rokov, naposledy ked som bol doma. mena su chulostiva zalezitost. stale si pamatam este mena svojich rodicov, nosim ich blizko srdca ako sa vravievalo. peter a maria. potom sa stalo co sa stalo a ludia prestali rozpravat svoje mena.

kym mi toto stihlo prebehnut hlavou, stihli mi prebehnut i udaje, ktore mi ruka na ramene zdelila do mojho systemu, bez akejkolvek potreby verbalnej komunikacie. opatrne som sa zdvihol zo svojej pozicie a vybral sa podla tychto novych instrukcii pozdlz cistiny, i nadalej v tieni bushu.

operacia sa i napriek mojmu defektu priblizovala zdarnemu koncu, i to je co mi bolo prezradene dotykom mojho druha. aj ked som mal tuto lesnu aromu a energiu rad, tiez som sa tesil odtial co najskor vypadnut. siet, ktoru som sa marne snazil dovidiet na cistine nikdy nie je sama. vacsinou je obletovana uchylne oddanymi militantmi ktory fakt miluju nasolit zbytocne, ale s pozitkom a fanatizmom cely zasobnik do akejkolvek biednej duse ktora sa necha najst v blizkosti, ktoru tito debili uvazia za povazlivu. zaujal som novu poziciu, odkial som v kutiku oka registroval cistinu, na ktoru som sa od zaciatku s trapenim snazil divat. teraz boli moje oci upriamene skrz optiku na nocnu oblohu. ked pride cas, nechame expresne dorucit tuto siet, alebo cokolvek co to je spat ku svojmu stvoritelovi. je to tak pre dobro vsetkcyh. a vo velky vhod dobra vsetkych prichadzalo to, ze chvila tohto expresneho dorucenia sa blizila, velmi rychlo sa blizila. pozoroval som striedavo svoj pokoiny dych, ticho lesa a planetu marsu v mojej optike, ktory prave dovrsil oznacenej pozicie. vydych, stuknutie tlacidla, svist, vydych. usmev. posledne co ostava vystrelit je uz len ruza z papieru na strelnici pre milu, ktora mi tieto akcie tak trpezlivo akceptuje. ta strelnica sa prave rychlym a splasenym behom priblizovala k nasim pohodlnym, utulnym poziciam so strachom o "svoju" siet. nenechal som sa rozptylit milujucou myslienkou na plne kose ruzi doma, o ktore sa jej nezne ruky tak pozorne starali a tuhsie som utiahol rukovet zbrane v mojej dlani.

07-09-25AD

fishermsn, contract, explicit, enfix, hell, pedestriam, war.

horuci a tetelivy vzduch nad hladinou zobrazoval prisne tvary pobrezia a jeho mesta presne akoby podla vole mesta, ktore sa pozorovatelovi chcelo co najpritazlivejsie zapyrit - blysnut sa svojimi kvalitami, pootocit sa a ukazat sa v najpritazlivejsej poze. na pobrezi, po pieskovej plazi sa nieco hybalo. chodec na brehu splyval ako zrnku na jeho piesku. siel a krical: "vojna bude, ludkovia! vojna, vojna strasna a hrozna!" a piesok pod jeho nohami mu ustupoval rovnako ako ludia, ktorym tymto vstupoval do mysle. ako nad tym premyslam ked to rozpravam, niektore veci sa mi zjavuju s odstupom casu inak; a pribeh dotvaraju do inej formy, v akej sa nam vtedy pisal pred ocami. toho muza som totiz nikdy predtym v meste nevidel, co i ked som na trhu travil kazdy den predajom ryb poslednych aspon 30 rokov. a nikdy som ho nevidel ani potom. akoby bol iba zlocestnym pocestnym, banditom na dlhych opystenych cestach ktory sa prizivuje a zije zo svojich obeti. zasial peklo do mysli nasho mesta, a to je jedina stopa ktora po nom ostala. ostatne, voda zmyla. z mysle vsak len tak cokolvek neopadne. a dobre to nedopadne ak tieto myslienky nie su polozene a odsunute od valu. neslobodno tieto myslienky si dovolit ifnixovat akymkolvek ich rozvadzanim.

zivot siel nejak dalej, ako stale. sum mora rozhombaval tabule v uzkych uliciach, po ktorych macacich hlavach sa prehanali vozy postupne o cosi rychlejsie a nervoznejsie na moj vkus. nie ze by explicitne nieco porusovali, stale dbali aby sa neporusili ziadne predpisy - totiz, straznika mali este menej radi ako nezarobeny peniaz, za ktorym som sa nazdaval ze sa tolko ponahlaju. nikdy som uz nezistil, co za tym bolo. ako sa im ten prizrak z plaze dostal tak spolahlivo a hlboko do ich duse a mysle. co bolo za atmosferou, ktora s prichodziou zimou hustla. po 30 rokoch rybarcenia v mojom meste som dostal ponuku na kontrakt v juznejsom meste. a pretoze mi tento chlad zachazdal pod kozu uz istu chvilu, rozhodnutie nebolo tazke. to mesto uz v mojom srdci prestavalo byt tym mojim rodnym mestom.

12

Snivam, ze raz najdem v nejakej starej, zaprasenej a vsetkymi bohmi zabudnutej izbe medzi starodavnymi globusmi s 5cm nanosmi prachu a vysokymi drevenymi kniznicami zpola zapratanymi atlasmi a encyklopediami, v ktorych pisu o horucej historii - druhej svetovej vojne - vyherny automat. a kludne aj dvestorocny! nemam zabran. nie som gambler, nutno asi vysvetlit jedno: horuckovito sa uz niekolko rokov nahanam za stastim. o dost viac ako ostatni, a o rovnako dost menej aj skutocne aktivne... mnohokrat stacil len skok! o to viac ma tieto premrhane sance mrzia. zacinam velmi podivne verit, ze tie mrtve bezvedome ikony automatu urobia nieco, co neviem-nechcem-nemozem urobit ja, tovaren z masa a kosti, najmocnejsi element v nam znamom vesmire. stale vsak nic. a tak si pustam sarkana po praci, dnes je pekne aj ked je zamraceno, s povetrim idealnym na let. moj svet je maly, ved kdekolvek som, mam istotu, ze som do hodiny doma u rodicov na peso. niekddy sa pustim do toho lesa i hlbsie. a cim dalej plynie cas, tym viac sa odovzdavam tomuto vetru, s vedomkm, ze boj je marny. a tak ma pomaly unasa.

28-03-22AD

pluce, hon, pomaly, skaza, satelit, novela, zastupca

Kazdy sa mierne zalakne, ked ho zacne boliet, pichat v pluci. A celkom opravnene, dovolila by si povedat ze je to nestartna bolest. Jeden sa obava rozkladu a upadku vlastneho tela za predpokladu, ze oplyva pudom sebazachovy bez vady. Ona si vsak starosti nerobila, ved vedela odkial to pomerne bolestne pichnutie pochadza. Velmi odvazne si dovoli tvrdit, ze to bude pravdepodobne tato strikovacia ihla v jej hrudi, ktoru drzi ruka, ktora vysi na ramene trupu na ktorom troni vysoko vystrcena hlava jej mileho, ktoremu v tomto sere priamo svietili oci. V tych ociach sa vsak milosti dopatrat nevedela. Skaza ich prestupi oboch, len jedneho z nich o trosku pomalsie. Uz ziadne hony za uspechom a naplnenim, uz ziadne letne prechadzky. Uz len chlad a stud. Pamatala si, ako sa okolo nej krutil ako satelit: bezmocne a oddane. Zda sa, ze sa rozhodol zachytit a zastavit sa o jedine pevne teleso, ktore mal a poznal: ju. Bola by to zaujimava novela, ich romanik, urcite siroko-zanrova, len nie romanticka. Mozno okrem par vybuchov a zachvevov ich libid. Tie chvile su krasne. Nuz, co uz, zda sa, ze od tohto momentu sa bude musiet na dobu neurcitu - kym bude schopny vykonu pozicie - stat jej zastupcom. Vo vsetkom. Odpisovanie na listy od blizkych, pisanie do prace s PNkou od lekara (asi sfalsovanou, ale kto vie, mozno zvladne i lekara ukecat), platenie dani, chodenie na besedy miesto nej s opsravedlnenim, ze sa bohuzial pre chorobu nemohla zucastnit... Hej, smrt je blba choroba. Este ze ju ale kazdy skor ci neskor bez vyhrady dostaneme, to by asi bola v opacnom pripade o dost neprijemnejsia zalezitost. Zbohom, drahy, bol si mi mily. Snad sa bezo mna postavis na vlastne nohy, a zacnes zit zivot nezavisle a naplno. Mozem ta o to poprosit? Len rychlo, pretoze citim, ako sa mi uz podlamuju nohy a ako mi chabne sanka.

28-03-22AD

5

sedadlo, casnik, paranoja, minuta, sandale, vedro, kazeta.

Ledva stihol privriet dvierka. Toto nebola uz ziadna nehmatatelna paranoja, toto bola realna hrozba, ktorej sa musel postavit. Nevidel vela co sa deje vonku satnika, do ktoreho vliezol. zrazu si uvedomil; aky debil dal ziarovku do satnika? naco?? aby si videl svoje osuchane sandale??? Vo vysvietenom satniku - aj ked zatvorenemu - sa citil ako na podnose casnika, ktory sa nesie k tomuto nezvanemu hostovi. Uz to bola pomaly minuta tohto nekonecneho strehu. alebo hodina? cas trosku splyval. Nemohol byt videny, pretoze ziarovka bola pred nim - nie za nim tak, aby ho prezradil tien, krory by hadzal. preco do riti si nemohol dat na satnik normalne dvierka, ale tieto gycove roletove? to nic, i napriek vsetkemu sa "host" nezdal byt v sedle tohto lovu - vyzeral ocividne zmateny a popleteny, pripominal mu zufalu existenciu kaziet, ktore ako dieta tak casto, no nerad kazil. "dobre, " povedal si v hlave "stracam nervy. cas vyriesit tuto situaciu podla adekvatneho bontonu" vravel pocas toho, ako pravou rukou smatral a nakoniec i pevne stiskol rucku vedra, a lavu prilozil k dveram, kondenzujuc energiu pre rychly vpad a i dobre miereny uder.

24-10-21AD

3

povysenie, pojd, trezor, seno, listok, balik, kazen

aj ked waldo nemal najlepisu pamat, waldo mal vybornu schopnost pohybu a rychlosti. nevedelo to vela ludi, a ani nemalo preco: vela sa nestykal; a uz ked aj, nerozdaval listky so sebalubym vypisom v com exceluje. cele roky treningu a kazne, len preto, aby v moment jeho povolania odsluzil naplno a bezchyby. tri kroky, trh rukou, otvoreny suflik, vojensky presny tanec prsrov po klenbe suflika, otocka o tretinu, 4 a pol kroka... trezor. obsah trezora nesmie nikdy vyjst najavo. v tom spocivalo vsetko. neslo mu ani o povysenie ani o balik, ktory dostaval; slo mu o pychu, hrdost a cest - sluzi, a prestane len skrz vlastnu smrt, kedy bezmocne zlozi hlavu na hustom koberci tejto miestnosti. a to sa len tak nestane, ved nad nim nie je nic, uz len pojd, ktory mu obcasne sluzi ako docasny sklad chlapikov, ktory si mysleli, ze je dobry napad ho skusit prechytracit. slamene hlavy, necudo, ze tak lahko ich spalit. lenze teraz niekto klope na dvere, a waldo vie, ze prisiel cas preukazat vsetky svoje schopnosti. a aj ked waldo nema najlepsiu pamat, waldo ma vybornu schopnost pohybu a rychlosti. tri kroky, trh rukou...

18-10-21AD